AKE SR rokovala na svojej 48. konferencii pod mottom
“podporné nástroje a informácie pre efektívny manažment rozpočtov miestnych samospráv”
Asociácia komunálnych ekonómov SR na svojej 48. odbornej konferencii sústredila pozornosť na rozobranie vplyvov makroprostredia na finančnú situáciu miestnych samospráv pri aktuálnom zostavovaní rozpočtov na roky 2020 – 2022.
Očakávané spomalenie rastovej dynamiky ekonomiky, spomalenie rastu zamestnanosti ako aj nepriaznivý vplyv demografie sú faktory, ktoré majú vplyv na finančné zdroje samospráv.
Aktuálna politika úrokových sadzieb ovplyvňovaná ECB je nástroj, ktorý by mohol byť využitý v prospech znižovania investičného dlhu samospráv, avšak za predpokladu, že by predpovede vývoja vyššie uvádzaných očakávaní mali dlhodobejšiu stabilitu. A za predpokladu, že nebude nekoordinovane rásť potreba prevádzkových výdavkov lokálnych rozpočtov na základe politických rozhodnutí centrálnej vlády.
Z uvedených dôvodov sú finančné očakávania samospráv opatrné.
Tento stav financovania na komunálnej úrovni však aktuálne výrazne zneisťujú najmä politické rozhodnutia NR SR, ktoré formou zákonných opatrení prenášajú na mestá a obce nové a nové kompetencie, bez predchádzajúcich ekonomických analýz ich finančných dopadov.
Rovnako v súčasnosti zneisťujú už aj predvolebné sľuby politických strán, ktoré operujú jediným argumentom, ktorým je medziročný nárast podielových dani, ktoré sú nosným príjmom na realizáciu zákonom určených kompetencií miestnych samospráv.
Asociácia komunálnych ekonómov v tejto súvislosti upozorňuje, že takto vytváraný tlak na rozpočty miest a obcí sa dá kvalifikovať iba ako prenos deficitu verejných zdrojov na komunálnu úroveň.
Je zavádzajúce jednostranné posudzovanie ekonomickej sily samospráv len z pohľadu krivky rastu príjmov. Zvyšujúci sa podiel prevádzkových výdavkov z dôvodu prenosu nových a nových kompetencií dostáva mestá a obce do situácie, že odkladajú investičné projekty aj s vedomím, že ich realizácia v budúcnosti bude za oveľa vyššie náklady.
Táto situácia má vplyv nielen na rozvojové programy, ale napríklad aj na financovanie sociálnych služieb, ktorých rozvoj v zmysle aktuálne platnej legislatívy takmer celoplošne nedosahuje zákonom stanovené parametre.
Komunálny finančný manažment považuje za potrebné zároveň pripomenúť a apelovať na fakt, že jednosmerné toky nových kompetencií na úroveň samospráv ani v náznaku nereagujú na roky odďaľované neriešenie financovania preneseného výkonu štátnej správy na lokálnu úroveň. V globále sa jedná o mnohomiliónové výdavky miest a obci, ktoré z vlastných zdrojov zabezpečujú paletu služieb delegovanú štátnou správou bez zákonom určeného spolufinancovania.
V tejto súvislosti a vo väzbe na vyššie spomenutý demografický vývoj a vzrastajúcu potrebu zabezpečovať sociálne služby z úrovne miest bol už z komunálnej úrovne deklarovaný návrh, aby riešenie dostupnosti sociálnych služieb nebolo prenášané v plnom rozsahu na obecné rozpočty, ale aby garanciu prevzal štát dostupnými nástrojmi. Ako napr. je štátna sociálna dávka na odkázanosť na sociálne služby, pripoistenie pre prípad odkázanosti a pod.
Konferencia Asociácie komunálnych ekonómov s plnou vážnosťou deklaruje svoje vyššie uvádzané stanoviská k vývoju financovania miestnych samospráv. Samosprávy, ktoré sú pod tlakom uvedených skutočností nie sú schopné zabezpečovať plnohodnotný rozvoj svojich komunít. Možný nástroj financovania – zdaňovanie občanov – tak môže presiahnuť prirodzenú krivku rastu v rozpore s objektívnymi parametrami medziročného vývoja ekonomiky.
